„Svjaza jesť – máme spojenie?“ je prvá ranná otázka Igora do vysielačky. Po tom, ako mu Saňa odpovie, skontroluje pasažierov a pridá plyn na svojej buchanke.
Začína sa 3. deň putovania po zamrznutom Bajkale. Za oknom auta je okolo -20 °C. Je tesne pred desiatou ráno a slniečko postupne rozháňa hmlistý studený závoj. Celá nekonečná plocha jazera patrí len nám. Autá počas dňa stretávame len ojedinele. Neubudlo treščin – prasklín v ľadovej ploche. Buchanka na niektorých úsekoch skoro s 10 – 15 minútovou pravidelnosťou spomaľuje, aby mohla prekonať vymrznuté a často snehom zasypané praskliny.
„Sviežočka,“ oznamuje Igor Saňovi v aute za nami. Do môjho ruského – bajkalského slovníka pribudlo nové slovo a skúsenosť. V snehom zasypanej ľadovej ploche Bajkalu sa objavil do diaľav sa vinúci lesklý čierny had. Je to čerstvá trhlina so šírkou 20-30 centimetrov. Voda je už premrznutá, ako silno je však otázne. Igora šírka trhliny výraznejšie neznepokojila. Teraz ale nespomaľuje. Naopak, mierne pridal plyn. Ako po každom prechode starších trhlín, aj teraz sa zadíva do veľkého spätného zrkadla na svojich dverách. Nebolo to veľmi nebezpečné miesto, nakoľko sa už Saňovi znovu do vysielačky neozýva. Ako sa bude v nasledujúcich týždňoch otepľovať, trhliny sa budú čoraz viac rozširovať. Naši vodiči odhadujú, že po Bajkale bude bezpečné jazdiť ešte 2-3 týždne.
Po dvoch nociach na ostrovoch sme znovu na pevnine – materiku. Na nocľah nás prichýlila stanica národného parku v Davše.
Davša nám ponúkla možnosť užiť si sibírske operence. Pracovníci národného parku ich prikrmujú, a tak bolo ich fotografovanie veľmi jednoduché. Kŕmidlá v osade navštevujú aj tri sobole. Jeden z nich sa návštevníkom doslova predvádzal. Kožušina tohto malého zvieratka tvorila významný príjem do štátnej pokladnice ruských cárov. O celej histórii. a nielen soboľov nás veľmi zanietene informovala sprievodkyňa múzea. Na úvod povedala, že vzhľadom na chlad (múzeum sa nevykuruje) a neskorú podvečernú hodinu (elektrika sa spúšťa len v určitom časovom intervale večer), bude jej výklad krátky.
Končili sme výkladom o nerpe – endemickom tuleňovi žijúcom v Bajkale. Na vypreparovaný exemplár sme už poriadne nevideli. Skôr to bolo na využitie hmatu než zraku. Veľmi, veľmi sme mu závideli tukovú tepelnú vrstvu. V tom múzeu bolo chladnejšie ako na ulici, a tam teplota postupne klesala k -30 °C.
Privét Slaváckim pytešéctvennikam! K tomuto dňu toľko, soboľ je krásnomilé zvieratko, nečmajznete si jedného ako talizman, suvenír živý z Bajkalu? Svjéžočka, ozaj pekne znejúci výraz. A termálny 42-stupňový prameň uprostred ľadového kráľovstva tvorí úžasný kontrast. Ja by som však do neho ako väčšo-menší psychrofil nedokázala vliezť. Vy ste však, badám, užívali a tak TO má byť. S.
Валютно