„Sáňa, Sáňa, hľadaj ľad,“ dáva úlohu Igor, vodič našej buchanky, svojmu kolegovi do auta idúceho pred nami.
V priebehu necelých 10 minút zastavujeme pri Sáňovom aute. Ten niečo hľadá v podlahe kufra pod ruksakmi a taškami so zásobami na trip. Menšia polovica našej grupy je už na ľade Bajkalu. Presnejšie, na niekoľko centimetrov hrubom bielom koberci snehu, ktorý sa rozprestiera po horizont do všetkých strán navôkol.
Kým z našej buchanky vystúpila druhá polovica výpravy, Saňa už s lopatou stojí nad snehom. Obzerá si nás, akoby niečo odhadoval, a potom urobí dlhú rovnú čiaru a začne odhadzovať sneh.
„Robí pre vás stôl,“ vysvetľuje Leonid, náš sprievodca.
Je niečo po jednej hodine poobede. Od raňajok sme už celkom vyhladovaní. Pohľady na skalu Šamanku, s bezhraničnou fantáziou prírody namrznuté cencúle na pobrežných skalách, ľadové jaskyne a hlavne nádherný pohľad na mys Choboj na najsevernejšom cípe ostrova Oľchon, nakŕmil našu dušu vizuálnymi zážitkami, žalúdky sú však prázdne.
Ako prvé mi napadlo, že v tej obrovskej snehovej ploche chcú vytvoriť niečo ako „ľadový koberec“, na ktorý postavia stôl, stoličky a urobíme si tu mrazivý sibírsky piknik. Prekvapilo ma, keď na ľadový obdĺžnik nabehol Igor s obrovským vrtákom. Jeho modrý kovový hrot začal robiť rad plytkých dierok, misiek. Sáňa išiel za Igorom a metličkou dokonale vymetal misky od ľadových stružlín. Nasledoval ich Leonid, ktorý z veľkého skleneného pohára polievkovou lyžicou naberal zavárané červené bobule kľukvy a úhľadne ich ukladal na ľad vedľa vyvŕtanej misky.
Vtedy už nesvietilo slniečko len na modrej mrazivej oblohe, ale aj v mojej hlave, keď mi došlo, čo sa deje. Obrad Bozk Bajkalu. Predvčerom nám o ňom hovoril šaman Vitalij.
„Sprievodcovia si vymysleli nový rituál. So šamanizmom nemá nič spoločné. Je to jednoducho len pitie vodky priamo z ľadu Bajkalu.“
Kým som si v mysli prehrával tieto slová, Leonid už stačil naliať do misiek pálené.
„Druzia – priatelia, navrhujem nepiť Bozk Bajkalu slamkou. Niektorí to tak robia. Podľa mňa je to ako v pionierskom tábore bozkávanie cez noviny. Urobíme to poriadne. Všetci si ľahnete bruchom na ľad a svoju rumočku – pohárik vypijete priamo z ľadu.“
Vo veselej nálade sme všetci rýchlo bruchom na ľade a na Leonidov povel sa pustíme do Bozku Bajkalu. Niekto to zvládol rýchlo, niekomu to trvalo dlhšie. Bajkal sme pobozkali všetci.
A bol aj piknik. Bez diek na ľade, bez stoličiek, ale so stolom prehýbajúcim sa pod jedlom. Známa ruská pohostinnosť ani v bajkalskej zime nezamrzla.
Dnes sme zažili dva rôzne Bajkaly. Napriek gigantickému výpadku čínskych turistov, ktorí kvôli koronavírusu majú už dva týždne zakázaný vstup do Ruska, bolo po celom západnom pobreží ostrova Oľchon množstvo turistov. Na jednom mieste sme napočítali vyše 20 buchaniek a 4 vznášadlá. Rusov tu nie je málo, stále však dominuje medzinárodná klientela, hlavne obyvatelia juhovýchodnej Ázie a z nich najmä Thajčania.
„Po výpadku Číňanov, ktorí tvoria bežne 60 – 70 % turistov, a najnovšie zákazu vstupu aj pre Juhokórejčanov, nás spasli – zachránili Thajčania. Sezóna bude slabá, ale nie katastrofálna,“ komentovala pri večeri v Chužire aktuálnu situáciu v turizme jedna zo sprievodkýň.
Od mysu Choboj bol už Bajkal len súkromnou akciou našej grupy. Po desiatky kilometrov dlhej ceste po zamrznutom Bajkale k Uškanim ostrovom sme nestretli jediné auto. Zato množstvo treščin – dlhočizných prasklín v ľade. Niektoré boli aj veľmi široké, iné tvoril pás vysokých polámaných ľadových krýh. Tieto miesta sme prekonávali len krokom. Inak po väčšinu času frčal Igor rýchlosťou 60 km/hod. Len v jednom úseku spomalil na dvadsiatku. Obaja vodiči veľmi dôsledne dodržiavali bezpečnostnú vzdialenosť medzi buchankami a priebežne si cez vysielačku podávali informácie o rizikových miestach.
Na dnešnú noc nás prichýlila meteorologická stanica pôsobiaca na najväčšom ostrove jediného súostrovia v jazere.
Rusi nás medzi seba prijali veľmi priateľsky. Bavia sa veľmi hlučne, ale pijú veľmi málo alebo vôbec.
Zdrávstvujte MALADCÍ! Prenádherné foto, ozaj kráľovstvo ľadu priam rozprávkové a posledné foto je správne pomenované – bez kometára. Také farby vie namiešať, zosúladiť, položiť na plátno len jediný výtvarník – Príroda. Závideniahodné. Nuž a mhmmmmmhmm k tým prípitkom v ľade, atraktívne, lákavé, vodka nemusí byť chladená, ale možno aj „ískreňňoje“ by bolo interesantné a zábavné sprobírovať takto zdegustovať. /ÚSMEV/. Ja by som si však nechala naservírovať dáky ovocný sok. Užívajte si! Svetlana