ČUKOTKA REPORT 11: NÁVRAT DO ANADYRU

ČUKOTKA REPORT 11: NÁVRAT DO ANADYRU

Na našej ceste po Čukotke máme neuveriteľné šťastie na počasie. Na dnes je naplánovaný odlet z Lavrentija do Anadyru a pri pohľade na rannú oblohu nad Lorinom sme si istí, že dnes poletíme. Tu na Čukotke nikdy neviete, ako to s vaším letom dopadne. Hlavné je mať dobré kontakty s duchmi, ktorí ovplyvňujú počasie. Zatiaľ máme od počiatku tripu ich priazeň. To nemôže tvrdiť Španiel Antonio, ktorý sa mal k našej skupine pripojiť v pondelok. Namiesto toho celý deň presedel na letisku v Anadyre. V utorok sa počasie vylepšilo a mohol letieť. Z celodenného pobytu v odletovej hale bol radosťou celý bez seba. Býval na byte s nami a v utorok večer nám svoje pocity z čakania veľmi intenzívne popisoval. Ani on sa však na duchov nemôže hnevať. Dnes s nami letí Ľuba z filmového štábu. Tá na odlet z Anadyru čakala celých päť dní. To by mňa asi už trafil šľak.

Mám podozrenie, že duchovia lustrovali našu batožinu a keď v nej uvideli obrovskú škatuľu so spoločenskou hrou, pochopili, že sme na nich pripravení a dali nám pokoj. Alebo to zobrali ako úctu voči ním? Faktom je, že v batohu mi červená škatuľa zabrala veľký objem a komplikovala balenie. Doma ma baby od cestovania s hrou odhovárali. Ja by som to ale budúcim návštevníkom Čukotky celkom odporučil. Ak to na duchov nezaberie, užijete si aspoň cestovanie s veľkou batožinou a v prípade čakania na lepšie počasie, čo je na Čukotke skôr samozrejmosť ako výnimka, si hrou skrátite čas.

Počas pobytu v Lorine sme našich priateľov hostili Tatranským čajom. Pri slove Tatranský si okamžite spomenuli na vynikajúce československé nákladné automobily. Na československú stopu sme narazili aj na letisku v Lavrentiji. Batožinu tu vážia na váhe, ktorá na štítku okrem označenia typu, roku výroby má uvedené aj Made in Czechoslovakia. Váha je dáma v najlepšom veku, určite ju tu nájdete ešte aj o niekoľko rokov. Pani, ktorá ju obsluhuje, sa pýtam: „Ako váži?“

„Je to vynikajúca váha, sme tu s ňou už roky veľmi spokojní.“

Anadyr nás víta tiež slnečným počasím. Keď sme sem pred ôsmymi dňami prišli po prvýkrát pripadalo nám mestečko ako totálny zapadákov. Teraz po príchode z „divočiny“ sa tu cítime ako v Moskve.

„Majú tu dokonca aj chodníky,“ charakter veľkomesta komentuje Saška. V Lorine bola spevnená kamenno hlinená vozovka všetko: cesta, chodník aj námestie.

Ako správne skazení ľudia z civilizácie okamžite nastavujeme internet v našich mobiloch a na notebooku. S časovým odstupom začíname posielať reporty z cesty. Popravde okrem tohto detailu nám vôbec nechýbal.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.