Naša dovolenka / prázdniny na Čukotke sa pomaly končia. Vzhľadom na neisté a rýchlo sa meniace poveternostné podmienky máme v Anadyre pred letom do Moskvy naplánovaný rezervný deň. Keďže nám v Lavrentiji pri odlete prialo počasie, získali sme na spoznávanie Čukotky deň navyše. Bonusom je narýchlo zorganizovaný výlet do tundry. So začiatkom denných aktivít sa tu príliš neponáhľajú. Obchody otvárajú až o desiatej, respektíve jedenástej hodiny. My máme začiatok výletu stanovený na 10:30. Do tundry nás vezie šesťkolesové auto, ktoré sa vyrába niekde v okolí Moskvy. Naším sprievodcom je Čukča Alexander. Je veľmi zhovorčivý a dobre informovaný. O tradíciách zo života Čukčov vie pútavo rozprávať.
Takmer okamžite s tabuľou označujúcou koniec mesta skončil aj asfalt. Cesta sa neustále zhoršuje. Veľmi rýchlo sa musíme rukou držať niektorého z držiakov v strope vozidla. Vezieme sa takto necelú hodinu. Úmerne so zvyšujúcou sa náročnosťou terénu sa znižuje naša cestovná rýchlosť.
Táborisko, miesto kde Alexander plánuje pripraviť pre nás obed, si rozkladáme neďaleko kopca, ktorý zrazu „vyskočil“ z rovinatej tundry v okolí hlavného mesta Čukotky. Sprievodca ako prvé pripravuje obetu duchom. Zo svojho mobilu demontoval plastový kryt, z ktorého sa stala obetná tácka.
„Čím menší kúsok odkrojím, tým viac budú mať duchovia na druhom svete,“ vysvetľuje, prečo z rôznych potravín odrezáva nie miniatúrne, ale skôr mikroskopické kúsky. K jeho doneseným dobrotám pridávame slovenskú oblátku.
„Tak je to správne,“ chváli Čukča našu iniciatívu.
So Saškou sa púšťame do zberu čučoriedok. Okolie miesta, kde táboríme je nimi doslova posiate. Naša čiapka sa rýchlo naplnila lesnými plodmi.
Dnes máme na obed už „civilizovanú“ klasiku – bravčové mäso.
Sprievodcov asistent Sergej zlákal časť našej výpravy na asi dvojhodinovú túru na blízky kopec.
Pri návrate do Anadyru sa na pobreží zálivu zastavujeme pri „manufaktúre“ na produkciu červeného kaviáru. Vrcholí sezóna a na pobreží je veľa maringotiek. Ich dočasný obyvatelia, najčastejšie vo dvojici, denne spracujú niekoľko vedier červenej ikry.
Železné jadro našej skupiny (Číňania a Slováci) smerujú na záver dňa ešte k vyvýšenine nad Anadyrom. Pred rokmi tu stála vojenská radarová stanica. Dnes sú z nej len kovové ruiny. Vypadá to tu ako po návšteve Jamesa Bonda. Panoráma na mesto a záliv je veľkolepá. My sme si ju vylepšili výstupom na konštrukciu železného stožiara.
Je pred nami posledná noc na Čukotke.
