Transbajkalská expedícia Zimnik 110
BAJKAL, jazero s jedinečnými prírodnými parametrami, nabité mystickou atmosférou duchov zeme a vody, si v roku 2008 obyvatelia Ruskej federácie vybrali za jeden zo svojich siedmych divov.
Bajkal so po prvý krát „ochutnal“ pri ceste po Trassibírskej magistrále spoločne s mojím súbabím. Od prvého okamihu nás všetkých jazero očarovalo.
Pri príprave knihy Bajkal (rozhovory s ľuďmi, ktorých osudy majú nejakou formou prienik s jazerom) som natrafil na informáciu o Zimniku 110. Okamžite som prepadol myšlienke na precestovanie tejto legendárnej cesty.
ZIMNIK 110 si trvalo chráni svoju výnimočnosť. V ostatných rokoch sa na jeho trasu v druhej polovici mesiaca augusta vydávajú malé skupiny ruských turistov – nadšencov offroudu. Na prekonanie drsnej tajgy, divokých rieka a iných výziev prírody treba mať dobré terénne automobily, správnu výstroj, zručných šoférov a hlavne šťastie na počasie.
Na august roku 2026 sme s mojím irkutským priateľom Leonidom ( vo februári/ marci 2020 sme spoločne prešli na autách po zamrznutej hladine severné pobrežie Bajkalu) pripravili Transbajkalskú expedíciu – BAJKALSKÉ KOLO – cestu autami okolo Bajkalského jazera.
Ak máte chuť pridať sa, na vyžiadanie zašleme viac informácií. Kontakt vitek@bookspavol.com
ZIMNIK 110, zima medzi rokmi 1974 a 1975 bola nezvyčajné teplá. Po tenkom bajkalskom ľade nebolo možné zásobovať budovateľov na práve rozbehnutej sovietskej stavbe storočia – BAMe. S obrovskou intenzitou, na hranici ľudských a technických limitov tej doby, bola cez tajgu, rieky a horské priesmyky medzi osadami Uľuncha a Novij Uojan postavená dočasná zásobovacia cesta. Dočasná zimná cesta sa už v nasledujúcich rokoch nevyužívala. Zimnik 110 je dnes vyhľadávanou „trofejou“ nadšencov offroadového cestovania. Na cca 250 km dlhý úsek medzi termálnym prameňom Umchej a mestečkom Novij Uojan treba počítať s 3 -4 dňami jazdy. ( P. Vitek a J.Rychetský: Bajkal, str.67)
