Máme niečo ako odpočinkový alebo aklimatizačný deň v Lorine. Včera sme sa preletom cez 180. poludník premiestnili na západnú pologuľu. Poludník prechádza naprieč územím Čukotky, cez záliv Kríža a severnú časť Anadyrského zálivu.
Dedina Lorino leží 40 km od oblastného centra Lavrentija. Názov oblasti je Čukotská. My tu bývame na Čukotskej ulici 17 a v mieste najväčšej koncentrácie Čukčov na celej Čukotke.
„Lorino je najčukotskejšie miesto na celej Čukotke,“ ubezpečuje nás Míša o výnimočne dobrom výbere miesta, ktoré sa stane na 8 dní naším domovom.
Deň začíname raňajkami v byte, kde je ubytovaný zvyšok našej expedície. Číňan Max tu rituálne varí čaj, inak sa naše raňajky skladajú výlučne z miestnych morských produktov. Chleba kupujeme v jednom z lorinských obchodíkoch.
Doobeda navštevujeme dielňu rezbárov. Je to remeslo, ktoré sa v Lorine začalo prevádzkovať len pred niekoľkými rokmi. Prišlo sem z Uelenu ležiaceho na severe Čukotky na pobreží Severného ľadového oceánu. Rastie úmerne so zväčšujúcim sa počtom turistov v dedine. V dielni pracujú celkom traja rezbári a je tam aróma ako v desiatich zubných ambulanciách. Umelecké výtvory, hlavne postavy ľadových medveďov a mrožov, sa vyrezávajú do vysušených mrožích klov.
V susednom dome prebieha natáčanie filmu, ktorého názov stále nemá konečnú podobu. Na scenári je to Dievča z Ameriky, filmári mu medzi sebou hovoria Kitoboj – Lovec veľrýb a na klapke je napísané Ochotnik – Lovec. Moja prítomnosť rozrušuje umelcov. Nepáči sa im môj fotografický záujem o ich činnosť, ale hlavne som na pľac doviedol psa.
„Kde sa tu zobralo to psisko?“ zúrivým hlasom kladie otázku bradatý šéf štábu svojmu bradatému asistentovi.
„Včera som prešiel celé Lorino, tu psy určite neboli.“
Filmári vynášajú najlepšieho priateľa človeka spred dreveného domčeka. Na schodíkoch jeho vchodu sedí herec, čakajúci kedy konečne klapne klapka.
Pouličné psy chcú byť verné svojmu označeniu a vytrvalo sa vracajú k filmárom.
Asistent šéfa sa na mňa veľmi škaredo pozerá, presne vie, kto ten chaos spôsobil. Ja radšej odchádzam za našou skupinou.
Postupne prechádzame všetkými tromi hlavnými ulicami mesta: Čukotskou, Gagarinovou a Leninovou.
Je krátko poobede a my smerujeme k pobrežiu, ku ktorému práve dorazili lovci. Dnes sa ochotili na – lovili mrožov. Na pláži sa stretáme s biológom Denisom a jeho mladším pomocníkom Leonidom. Sú plne zabratí do práce. Merajú dĺžku ulovených zvierat, klov a odoberajú vzorky pre laboratórium vo Vladivostoku.
Náš druhý deň v Lorine končíme kúpeľom v istočniku – horúcom prameni nachádzajúcom sa v horskom údolí niekoľko kilometrov za dedinou.
Večer na náš byt prichádza na návštevu morský biológ Denis a najlepší lorinský lovec veľrýb Edik Ribchirgin. Veľmi zaujímavá diskusia na tému veľrýb trvá dlho do noci. Rozprávame sa o živote a význame lovu pre prežitie Čukčov a udržaní ich kultúrnych tradícií.
Diskutuje sa aj o našej zajtrajšej plavbe k Mysu Dežňova.
„Je to mimoriadne nepríjemné miesto,“ komentuje cieľ nášho výletu Denis. „Stretávajú sa tu dva oceány, Tichý a Severný ľadový. Bývajú tu obrovské vlny. Pre plavby platí na prvom mieste bezpečnosť.“
